Linux | Download | Napíšte mi | Linky | Guestbook

ÚVOD

Vitajte!

Hlavnou úlohou tohto webu je do sveta Linuxu vniesť úplného začiatočníka, alebo s ním oboznámiť človeka, ktorý nad jeho vyskúšaním len uvažuje.

Prvá verzia textu na webe trónila od apríla 2007, v auguste bol text kompletne prepísaný, doplnené aktuálne údaje, opravené nepresnosti a vymazané zbytočnosti.

Ak máte otázky, našli ste chybu, preklep, nepresnosť, neaktuálny obsah alebo mi chcete napísať názor, môžete sa realizovať v tejto sekcii, alebo napísať do guestbooku. Za reakciu budem vďačný. V sekcii Download si celý text môžete stiahnuť vo formáte odt, pdf a doc. Text je voľne šíriteľný pre každého.

Matt2sS

OBSAH

  1. Linux a Unix, história
  2. Otvorené zdrojové kódy
    1. Licencia GNU GPL a slobodný softvér
  3. Programy a ich šírenie
    1. Zdrojové kódy
    2. Binárne balíky
  4. Grafické prostredie
    1. X-Window, správcovia okien
    2. Rozdiely medzi KDE a GNOME
    3. KDE
    4. GNOME
    5. XFCE
    6. 3D desktop na linuxe
    7. Dá sa v grafickom prostredí spraviť všetko?
  5. Adresárová štruktúra
  6. Distribúcie
    1. Debian
    2. Ubuntu
    3. SUSE
    4. Mandriva Linux
    5. Knoppix a live distribúcie
    6. Ďalšie distribúcie
  7. Windows aplikácie pod Linuxom, emulátory
    1. Wine
    2. Crossover Office
    3. Cedega
  8. Zaujímavé aplikácie, doplnky, multimédiá
  9. Bezpečnosť v Linuxe
    1. Firewall
    2. Antivírusové programy
  10. Viac systémov na jednom PC, záver
  11. Zdroje

1. Linux a Unix, história [Obsah]

Pod slovom Unix si dávnejšie každý kto ho poznal predstavil čisto textový operačný systém vhodný na nasadenie na serveroch, ale určite nie systém pre bežného smrteľníka. Dnes sa doba začína meniť, presnejšie začala sa meniť v roku 1991 keď bola prvýkrát vydaná prvá kompletná verzia Linuxu. Linux je systém ktorý vychádza práve z Unixu. Takýchto Unix-like (unixových, vychádzajúcich z Unixu) systémov je viac, ale je to práve práve Linux, ktorý sa postupne (alebo aspoň jeho časť) vyvíja mierne inak ako tie ostatné.

Bol to človek menom Linus Torvalds, ktorý to všetko odštartoval. Bol študentom vysokej školy a na svojom počítači používal systém Minix, čo je Unix-like systém. Minix si ho chcel prispôsobiť ale podarilo sa mu to však natoľko, že vytvoril celkom nový systém. Systém chcel poskytnúť ostatným nadšencom, preto ho umiestnil na server kde ľudia mohli prezentovať svoje programátorské výtvory. Tento systém meno nemal, vymyslel mu ho administrátor tohto servera, ktorému sa systém zapáčil. Názov vznikol spojením slov Linusov Minix - vzniklo slovo Linux. Netrvalo dlho a systém sa zapáčil aj ďalším nadšencom. Tí sa dnes môžu venovať vývoju, pretože Torvalds mu ponechal otvorené zdrojové kódy. Pre Linux dnes existuje obrovské množstvo softvéru zadarmo. Ale práve to, čo ho posúva k bežným používateľom je grafické prostredie, čo je akási nadstavba nad pôvodný textový systém.

Je veľmi dôležité vedieť, že neexistuje len jeden systém Linux. Linux je vlastne jadro, na ktorom je postavené veľké množstvo vývojových vetiev, tieto vetvy sa nazývajú distribúcie. Majú spoločné jadro, ale spolu s nadstavbou tvoria odlišné celky, dalo by sa povedať odrody (distribúcie).

2. Otvorené zdrojové kódy [Obsah]

Linux samotný ako aj väčšina softvéru určená preň má otvorené zdrojové kódy - je open source. To je veľmi veľkou výhodou. Každý si môže s Linuxom robiť čo chce, upravovať ho ako chce. Preto sa vývoju Linuxu venuje obrovské množstvo vývojárov a nadšencov. Veľa vývojárov znamená veľa nápadov, veľa postrehov a rýchle reakcie na odhalené chyby, vylepšenia. Väčšina linuxových vývojárov sa práci venuje vo voľnom čase, baví ich to a preto niekedy spravia lepšiu prácu ako tí, ktorí sú za ňu platení. Dnes sú už ale aj niektorí linuxoví vývojári platení, napríklad vo firmách ako Novell. Musia zabezpečovať podporu, pretože ich distribúcie linuxov už nie sú zadarmo. O tom ďalej.

2.1 Licencia GNU GPL (GNU General Public License) a slobodný softvér

Smotné jadro Linuxu ako aj väčšina softvéru je šírené pod licenciou GNU GPL. Plný názov systému je GNU Linux, dnes sa už ale používa skrátený názov Linux.

GNU GPL je licencia pod ktorou je šírená väčšina softvéru pre Linux. Stala sa veľmi populárnou kvôli právam ktoré určuje softvéru, ktorý je pod ňou šírený. Práva sú nasledujúce:

Dôležité je, že program šírený pod touto licenciou nemusí byť nevyhnutne zadarmo (licencia neupravuje nič ohľadom ceny programu). Musí len spĺňať tieto podmienky, ktoré ako môžeme vidieť, nevravia nič o cene. Veľký podiel na tom prečo si licencia GNU GPL získala takú obľubu je to, že sa vždy vzťahuje aj na programy, ktoré boli odvodené z programu šíreného pod GNU GPL. Ak existuje softvér šírený pod GNU GPL a je zadarmo, kotkoľvek ho môže upraviť alebo vylepšiť. Na tom aké zmeny spraví nezáleží, ale svoju verziu môže začať šíriť za peniaze. Musí ale dodržať licenčné podmienky pôvodného, tj. musí mu nechať otvorené kódy, právo nechať ho voľne šíriť, a pod. Ak by pôvodný program upravil ale nenechal by mu práva vyplívajúce z licencie, licenciu GNU GPL by porušil. Licencia GNU GPL bola napísaná Richardom Stallmanom a v súčasnosti má viac verzií. Viac na wikipedii.

3. Programy a ich šírenie [Obsah]

Inštalácia programov v Linuxe býva jedným z často spomínaných problémov. Najčastejšie je to spôsobené návykmi z Windows, kde je klikacia inštalácia hračkou. V Linuxe inštalácia zväčša prebieha použitím pár jednoduchých príkazov, to však nie je ten pravý problém. Tým problémom sú tzv. závislosti.

V praxi závislosti vyzerajú asi takto: máme program ktorý sa chystáme nainštalovať. Začneme inštaláciu, ale tá sa hneď zastaví na chybe ktorá hovorí že nami inštalovaný program potrebuje nejaké ďalšie balíky, na ktorých je závislý. Bez nich program nenainštalujeme. Pustíme sa do hľadania a inštalovania závislých balíkov. Každý z nich ale môže vyžadovať ďalšie a ďalšie. Tým sa inštalácia pôvodného programu premení na nekonečný príbeh. Situácia sa mení od programu k programu, záleží na tom, koľko dodatočných balíkov potrebuje daný program. Niekedy sa závislosti riešia ľahko, niekedy ťažšie.

Tu je výhoda samorozbaľovacích inštalačných balíkov používaných vo Windows, ktoré prichádzajú so všetkým čo potrebujú. Veľmi zriedka potrebujeme riešiť nejakú závislosť keď program pre svoj beh potrebuje niečo navyše. Hráči si určite spomenú na potrebu najnovšieho DirectX, ale môže to byť aj service pack alebo .NET Framework. Možno to nie je presná ilustrácia závislostí v Linuxe, ale ako príklad postačí.

Dnes je už situácia omnoho ružovšia, linuxoví vývojári v spolupráci s komunitou sa spomínané problémy snažia riešiť niekoľkými spôsobmi:

Programy sú pre linux dodávané v dvoch formách:

3.1 Zdrojové kódy

V rukách máme archív, ktorý obsahuje zdrojové kódy programu. Tie si musíme skompilovať pre svoj systém. Existuje univerzálny postup, no niektoré programy sa príkazmi na kompiláciu môžu líšiť od štandardného postupu. Návod štandardne nájdeme v súbore INSTALL alebo README v priečinku s programom.

Základný postup platný u väčšiny kompilácií je rovnaký:

  1. Zadaním príkazu ./configure v priečinku programu sa spustí konfiguračný skript ukrytý v súbore configure. Ten nastaví parametre kompilácie pre náš PC, zisťuje náš hardvér a kontroluje závislosti. Ak nám niečo chýba, vypíše to. Po prebehnutí tejto fázy sa nastavia parametre s ktorými neskôr prebehne kompilácia.
  2. Ak konfigurácia prebehla bez problémov, nasleduje kompilácia. Zadaním príkazu make skompilujeme program. Kompilácia prebieha podľa pravidiel vytvorených konfiguráciou v prvom kroku, riadi sa súborom configure.
  3. V poslednej fáze sa skompilovaný program nainštaluje - to znamená, že skompilované súbory sa skopírujú na určené miesta v hlbinách systému.

Nevýhodou inštalovania zo zdrojov je pracnejší a časovo náročnejší proces. Ďalším problémom na inštalácií zo zdrojov je problém s odinštalovaním programu. Systém si totiž nikde neeviduje kam a aké súbory pri inštalácii programu umiestnil, ostáva teda len ručné mazanie súborov zo systému pričom musíme navyše zistiť, kam ich inštalátor umiestnil. Niektoré programy obsahujú nástroj na odinštalovanie, je len na vývojárovi či túto funkciu zahrnie. Býva to však rarita.

Jednoduchí používatelia sa snažia inštalácii zo zdrojov vyhnúť, ako vidieť nie je dvakrát pohodlná. V masovo využívaných "jednoduchých" distribúciách je už dnes nutnosť použitia zriedkavá.

3.2 Binárne balíky

Je to niekým predpripravený (predkompilovaný) balík. Keďže tento balík je už skompilovaný, nedá sa upraviť a prispôsobiť, na to sú potrebné zdrojové kódy (inštalačné exe súbory systému Windows sú tiež binárne balíky). Binárny balík bol už niekým skompilovaný zo zdrojových kódov, príprave balíkov sa venujú vývojári a komunita. Po tom, ako niekto balík vytvoril ho poskytol ostatným. Tí si ho priamo nainštalujú a nemusia ho kompilovať. Ak na internete hľadáme binárny balík, musí byť určený pre našu distribúciu a jej verziu. Pri binárnych balíkoch sa tiež vyskytujú závislosti.

Práve binárne balíky sú to, čo sa nachádza v online repozitároch a na inštalačných médiách distribúcií. Je to jednak pre možnosť prehľadného vedenia záznamov o tom, ktoré sú prítomné a kvôli možnosti odinštalovania. Ďalším dôvodom je to, že balíky sú už predkompilované, takže z online repozitárov alebo CD/DVD médií sa stiahnu a hneď inštalujú.

Binárne balíky existujú vo viacerých formátoch, dnes najrozšírenejšie sú deb a rpm. Oba typy sú založené na rovnakom princípe, líšia sa svojou štruktúrou.

Balíky nemajú problém s odinštalovaním, pretože správca balíkov si eviduje každý inštalovaný balík a súbory, ktoré sú balíkom vlastnené. U distribúcií ktoré používajú deb balíky je ich správcom dpkg, u distribúcií s rpm balíkmi je to správca rpm.

Obsluha správcov balíkov je jednoduchá, pri distribúciách s deb balíkmi sa príkazom dpkg -i cesta_k_baliku balík nainštaluje. Zápisom dpkg -r nazovbalika sa program odstráni, a dpkg -l vypíše nainštalované deb balíky. U rpm manažéra je to podobné, príkazom rpm -i sa program inštaluje, rpm -e zase program odinštaluje, príkazom rpm -qa sa vypíšu nainštalované balíky. Výnimkou dnes nie sú grafické inštalátory obsiahnuté v niektorých distribúciách.

Výhodou Linuxu je absencia centrálnej databázy nastavení programov, príkladom sú registre systému Windows. Ak sa registre poškodia kvôli jednému programu, celý systém je nefunkčný. Linux je decentralizovaný. Ak presne vieme kde a aké súbory program pri inštalácii nakopíroval, môžeme ich ručne zmazať a nemusíme sa báť, že po nich ostala kopa skrytého balastu v centrálnej databáze.

4. Grafické prostredie [Obsah]

4.1 X-Window, správcovia okien

Grafické prostredie je dnes neodmysliteľnou súčasťou moderného systému. Základom všetkého je X-Window systém, ktorý tvorí medzivrstvu medzi samotným systémom a správcami okien. Tvorí základ celého grafického výstupu. Na ňom stavajú správcovia okien, sú to konečné grafické prostredia, v ktorých pracujeme. Správcov okien je veľké množstvo, a hoci stoja na spoločnom základe X-Window, sú veľmi odlišní.

Dnes najčastejšie používanými sú KDE, GNOME a XFCE. KDE a GNOME poskytujú pekný vzhľad a dobrý základ pre grafické aplikácie, XFCE je vhodné na slabšie počítače. Okrem nich existuje mnoho ďalších (napr. icewm,fvwm, wmaker, twm). Tie sú menej rozšírené, ale neznamená to, že sa nepoužívajú.

4.2 Rozdiely medzi KDE a GNOME

Rozdiely sú viditeľné na prvý pohľad.

KDE a GNOME dnes zvádzajú najväčší súboj o priazeň používateľov. Sú rovnocenne vybavené, približne rovnako rozšírené, rovnako pokrokové, ale napriek tomu všetkému rozdielne. Každý používateľ má obľúbené to svoje. Podľa počtu používateľov má mierne navrch KDE, ale GNOME je za ním v tesnom závese. KDE aj GNOME podporujú vychytené funkcie, ako napr. virtuálne pracovné plochy. Samozrejmosťou je veľa ďalších funkcií, ako rýchle menu (obdoba štart vo Windows), rýchle prepínanie medzi užívateľmi, možnosť zmeny vzhľadu pomocou pripravených tém a pod.

Niektoré grafické programy pre svoj beh vyžadujú knižnice konkrétneho grafického prostredia. Grafické prostredie je tvorené knižnicami, ktoré zabezpečujú jeho beh. Práve tieto knižnice sú vyžadované grafickými programami. Ak máme nainštalované prostredie KDE, často nastane potreba použitia programu navrhnutého pre GNOME. Našťastie to nie je problém a stačí nainštalovať tie GNOME knižnice, ktoré daný program vyžaduje. Nepotrebujeme inštalovať celé GNOME kvôli jednému programu vyžadujúcemu jeho knižnice. Previazanosť prostredí je teda dobrá. Napríklad instant messenger Gaim je program navrhnutý pre GNOME, ale po nainštalovaní príslušných knižníc nie je problém s ním plnohodnotne pracovať pod KDE a inými správcami okien.

4.3 KDE

KDE ponúkne väcšiu farebnú pestrosť a prostredie poprepletané viac efektami. Má typickú štruktúru okien a nastavovacích dialógov. Všeobecne sa KDE považuje za podobnejšie Windows prostrediu, každý má ale iný názor. Náročnosť na hardvér je vyššia ako u iných prostredí, nie je však prehnaná. Najviac mu chutí RAM, odporúča sa aspoň 128 až 192 MB. KDE prichádza s hŕbou programov ktoré tvoria jeho základnú výbavu. Ako správca súborov sa používa Konqueror, ktorý je zároveň komfortným webovým prehliadačom. Nie je však problém použiť ľubovoľný iný browser, napríklad obľúbený Firefox od Mozilly. KDE v základnom balíku obsahuje aj multimédiálne prehrávače, hry a veľa iného materiálu. Z prehrávačov je to napríklad špičkový audioprehrávač AmaroK a videoprehrávač Kaffeine. Samozrejme je možné ich použitie aj v iných prostrediach ako KDE, kde si ich ručne doinštalujeme. V KDE sa dá výborne prispôsobovať vzhľad, existuje veľké množstvo tém ktoré ho dokážu úplne zmeniť, dobrú ponuku tém má www.kde-look.org. Od základov si môžeme vyrobiť témy srdcu vlastné. KDE je postavené na knižniciach qt.

4.4 GNOME

GNOME má oproti KDE skromnejšie prostredie. Má však svojský štýl, ktorý je lákadlom čo dokazuje to počet jeho používateľov. Všeobecne sa považuje za stabilnejšie prostredie ako KDE, to však opäť záleží od aktuálnych verzií. GNOME po prvom spustení zaujme práve jednoduchosťou, má tiež svojský štýl okien a dialógov. GNOME takisto ponúka širokú paletu prispôsobení a nastavení, aj keď nastavenia vhľadu sú menej detailné. Dobrým zdrojom tém je web www.gnome-look.org. Predvoleným správcom súborov je Nautilius, browserom je Mozilla Firefox. GNOME je postavené na knižniciach GTK.

4.5 XFCE

XFCE je prostredie ktoré toho ponúka menej ako KDE a GNOME, ale to je aj jeho cieľom. Cieľom bolo vytvoriť jednoduché prostredie, ktoré je nenáročné na hardvér. Prostredie je používané na počítačoch s menším výkonom, je postavené na knižnichach GTK tak ako GNOME.

V jednom systéme môžeme mať nainštalované ľubovoľné množstvo správcov okien a pri prihlasovaní si vyberieme, ktorého chceme práve použiť. Všetky prostredia sa spúšťajú nad tým istým systémom X-Window, ktorý je v systéme jeden a tvorí základ pre všetky prostredia.

4.6 3D desktop na linuxe

Dôkazom vývojovej sily komunity je 3D prostredie v Linuxe. Základ tvorili dva veľké projekty venujúce sa vývoju 3D prostredia: Beryl a Compiz, ktoré sa nedávno spojili do jedného projektu s názvom Compiz Fusion.

Projekty sú si podobné, poskytujú vyspelé efekty v podobe 3D prepínania plôch, obrovské množstvo efektov pri práci s oknami a rôzne efekty pracovnej plochy. Podľa väčšiny názorov sú technicky vyspelejšie ako prostredie Aero systému Windows Vista, opäť je to však subjektívne. Základom sú pluginy, ktorými sa funkcionalita a množstvo efektov rozširuje. Beryl a Compiz, teraz Compiz Fusion sú samozrejme voľne šíriteľné.
Demonštračné video

4.7 Dá sa v grafickom prostredí spraviť všetko?

Aj keď je už v dnešnej dobe grafické prostredie v Linuxe kvalitne prepracované, nedá sa v ňom spraviť všetko. Používateľ si musí zvyknúť na to, že nie všetko sa dá naklikať. Skôr či neskôr sa pri používaní Linuxu stretneme s textovým režimom a príkazmi ktorých použitie je nevyhnutné, nie však náročné. Je to len vec zvyku, netreba sa toho báť. Výbornými pomocníkmi v textovom režime sú v Linuxe help stránky (prikaz --help) a manuály (man prikaz), ktoré sa dajú vyvolať takmer ku každej funkcii či programu.

Každé grafické prostredie má zabudovanú konzolu (shell), čo je vlastne terminál, ktorý určený na využitie textového režimu. Ak chceme použiť textový režim, nemusíme sa doň kompletne prepínať z grafického prostredia, stačí otvoriť konzolu, v ktorej je možné pracovať ako v plnohodnotnom textovom režime. Otvorených ich môže byť aj viac, konzolu môžeme presúvať a zatvárať ako každé iné okno.

5. Adresárová štruktúra [Obsah]

V unixových systémoch sa používa úplne odlišný adresárový strom ako vo Windows. Vo Windows sú disky alebo diskové oblasti označené písmenami. Určite každý pozná známe označenia C, D a pod. V unixových systémoch je najvyšším priečinkom koreňový priečinok. Koreňový priečinok sa označuje lomítkom "/", je len jeden a v ňom sa nachádzajú všetky ostatné priečinky. Napríklad cesta "/home" vedie do priečinka "home", ktorý je v koreňovom "/" priečinku.

Medzi najvýznamnejšie priečinky systému uložené priamo v "/" patria napríklad:

6. Distribúcie [Obsah]

Práve preto, že si Linux môže každý prispôsobiť existuje veľa jeho odrôd, typov ktoré sa nazývajú distribúcie.

Distribúcie tvoria buď komunity vývojárov alebo komerčné firmy. Aj keď sú to rôzne distribúcie, stále je základom to isté jadro systému. Aj to sa samozrejme vyvíja a vychádzajú nové verzie.

Niektoré distribúcie sa výrazne odlišujú, iné sú si viac podobné. Majú rôzne zameranie - niektoré sú určené pre servery, iné pre domácich používateľov. Niektoré prichádzajú v menšej základnej výbave, iné sú nabalené hŕbou priloženého softvéru. Serverové distribúcie sa poväčšine dodávajú bez grafického prostredia, ktoré je v tomto prípade zbytočné. Nikdy však nie je problém doinštalovať ho.

Distribúcie sú šírené prevažne zdarma, no za niektoré treba zaplatiť. Licencia GNU GPL to umožňuje. U platených distribúcií poplatok zahŕňa licencie za obsiahnuté komerčné programy, za CD/DVD médiá alebo USB kľúč na ktorom sú dodávané, tlačený manuál, alebo za podporu ktorú firma majiteľovi platenej distribúcie poskytuje. Napríklad distribúcia SUSE od Novellu poskytuje dve verzie svojho Linuxu. SUSE Enterprise je platený a je dodávaný v krabici s manuálom, firma Novell poskytuje technickú podporu. Open SUSE je zadarmo, ale nie je k nemu poskytovaná podpora a je potrebné stiahnuť ho z internetu. Pre domáceho používateľa to stačí.

Medzi dnes najpoužívanejšie distribúcie sa radia napríklad:

6.1 Debian

Debian je jedna z najpoužívanejších a najobľúbenejších dostribúcií. Je povestný obrovským množstvom predkompilovaných balíkov, dostupných či už na dodávaných médiách, alebo na internete. Tak ako v každej distribúcii sa softvér dodáva buď v zdrojových kódoch, alebo v binárnych balíkoch. Balíčkovací systém Debianu používa binárne balíky deb. Na správu deb balíkov sa používa program dpkg.

Debian sa dá stiahnuť zadarmo z internetu, existuje aj možnosť kúpiť si ho na CD médiách. Pri kúpe CD sa platí za médium a výdavky na vytvorenie CD médií. Platíme teda za fyzické médium a doručenie softvéru, nie za samotný Debian ako softvér. Platené CD a verzia stiahnutá z internetu sú identické. Stiahnuť CD image sa dá na www.debian.org. Image (obraz) stačí jednoducho vypáliť na CD ľubovoľným napaľovacím softvérom. Každé nové vydanie Debianu v zásade podporuje väčšie množstvo počítačových architektúr. Podporované je veľké množstvo hardvéru.

Dnes používa Debian obrovské množstvo jednotlivcov a spoločností, veľkých aj malých. Debian vznikol vďaka Ianovi Murdockovi v roku 1993, ktorého cieľom bolo vytvoriť slobodnú distribúciu. Sloboda zostala hlavným pilierom jeho filozofie dodnes, preto Debian neobsahuje uzavreté ovládače, najmä ku grafickým kartám.

6.2 Ubuntu

Ubuntu je taktiež jedna z najobľúbenejších linuxových distribúcií na svete. Celý projekt je postavený na Debiane, z ktorého Ubuntu vychádza a nesie veľa jeho znakov. Ubuntu je obľúbené ako u začínajúcich používateľov, tak aj u pokročilých. Ubuntu sa často spomína ako "jednoduchší Debian".

Názov distribúcie pochádza z juhoafrického slova Ubuntu, čo vo voľnom preklade znamená "ľudskosť iným" alebo "ľudskosť pre všetkých". Ubuntu má tú výhodu, že je podporované obrovskou komunitou. Pri veľkej komunite nie je problém nájsť odpoveď na rôzne problémy, existuje veľké množstvo fór zameraných na Ubuntu. Nové verzie vychádzajú pravidelne každých 6 mesiacov. Podpora pre verziu bola ďalších 18 mesiacov, od verzie 6.06 sú to dokonca 3 roky. Podporou sa rozumie vydávanie upgradov a rôznych záplat. U Debianu je doba medzi vydávaním nových verzíí oveľa dlhšia. Sloboda je jedným z hlavných pilierov jeho filozofie, tak ako pri Debiane. Ubuntu spolupracuje s vývojármi GNOME, preto je GNOME jeho primárnym grafickým prostredím (správcom okien). Keďže GNOME nevyhovuje každému, k dispozícii je aj vývojová vetva Kubuntu v ktorej je primárnym grafickým prostredím KDE. KDE je možné doinštalovať aj do Ubuntu, no je to zbytočný proces pre niekoho, kto neportebuje mať naraz GNOME aj KDE. Kubuntu a Ubuntu vychádzajú naraz, používajú tie isté balíky a aktualizácie, okrem rozdielnych grafických prostredí sú identické.

Existujú aj vetvy Edubuntu a Xubuntu, ktoré sú rozšírené menej. Edubuntu je určené na vzdelávacie účely, Xubuntu používa ako správcu okien XFCE. Edubuntu a Xubuntu vychádzajú takisto ako Kubuntu naraz s Ubuntu, s ktorým sú až na tieto rozdiely identické. Ubuntu je vďaka dobrému rozšíreniu prístupné vo veľkom množstve jazykových mutácií.



Jedným z dôvodov veľkej obľúbenosti a rozšírenosti je systém balíkov. Ubuntu používa deb balíky, teda systém probratý od Debianu. Keďže komunita je obrovská, vo veľkom množstve repozitárov sa dá v týchto predkompilovaných deb balíkoch pre Ubuntu nájsť takmer všetko. Repoztáre obsahujú obrovské množstvo softvéru, ktorý bol poskytnutý komunitou a dobrovoľníkmi. Ubuntu navyše obsahuje nástroje ktorými sa tieto balíky veľmi jednoducho spravujú.

Domovská stránka projektu je www.ubuntu.com, na Slovensku www.ubuntu-sk.org. Vývojári sa zaviazali, že všetky verzie budú vždy poskytované zdarma. Nová verzia Ubuntu (a všetkých jeho vetiev) vychádza približne každých šesť mesiacov. Každá verzia má svoje vlastné kódové označenie a číslo verzie. Číslo verzie je tvorené podľa dátumu, napríklad 6.10 prestavuje dátum uverejnenia október 2006. Kódové označenie je tvorené slovným spojením, existuje kvôli jednoduchšej identifikácii a je jednoduchšie si ho zapamätať.

Na adrese shipit.ubuntu.com je možné objednať si CD s Ubuntu.

6.3 SUSE

SUSE je taktiež jedna z najrozšírenejších distribúcií. Jej výrobcom je Novell, jedna z najvýznamnejších korporácií vo svete Linuxu. Okrem komunity sa na vývoji a novinkách vo svete podieľa veľkým dielom práve Novell. Je autorom mnohých riešení ktoré pretlačil nielen do svojej distribúcie, ale aj iných sfér; podieľa sa napríklad na vývoji KDE. Novell poskytuje niekoľko verzií SUSE Linuxu: Open SUSE je verzia prístupná úplne zadarmo, pre bežného používateľa predstavuje asi najzaujímavejšiu voľbu. SUSE Enetrprise a SUSE Enterprise Server sú platené krabicové distribúcie, špecializované pre firmy a na servery. Kupujúci pri nich platí za technickú podporu a komerčné aplikácie zahrnuté v distribúcii, čo je dôležité najmä pre firmy.

SUSE na inštalačných médiách obsahuje naozaj úctihodné množstvo softvéru (binárnych balíkov). Tvorcovia v tomto ohľade odviedli kus práce, za čo bol Novell aj niekoľkokrát ocenený. Na médiách sa často nájdu nie práve najaktuálnejšie verzie balíkov, za dobu uplynutú čakaním na novú verziu distribúcie niektoré balíky na médiách mierne zastarajú. Pri použití Linuxu na počítači bez pripojenia na internet (kde nie je prístup k online repozitárom), je distribúcia s takýmto množstvom balíkov v základnom balení dobrou voľbou. Jednou z najznámejších súčastí SUSE je legendárne konfiguračné centrum YaST. Je to komplexné centrum združujúce podrobné nastavenia systému.

Open SUSE sa dá stiahnuť na en.opensuse.org/download.

6.4 Mandriva Linux

Mandriva (predtým Mandrake) je distribúcia ktorá prichádza s hŕbou programov, má tiež jednoduchú inštaláciu a nastavenia. Hoci je to niekedy výhoda, mnohí jej vyčítajú práve ťažkopádnosť a preplnenosť. Každému však vyhovuje niečo iné. Najviac je obľúbená u začiatočníkov ktorí ju nasadzujú na pracovných staniciach. Má kvalitné konfiguračné nástroje a dobrú podporu hardvéru. Na nastavenie používa plne grafické Ovládacie Centrum. Pre Mandrivu je dostupná kvalitná dokumentácia a množstvo softvéru v podobe binárnych balíkov. Mandriva Linux sa dodáva na niekoľkých CD a DVD, ktoré sú plné softvéru.

Mandriva používa systém balíkov RPM. V distribúcii nájdeme najnovšie verzie grafických rozhraní KDE, GNOME, WindowMaker, Enlightenment, XFCE, IceWM alebo AfterStep. Obsahuje aj Office balíky OpenOffice a KOffice. Medzi ponúkaným softvérom nájdeme aj obľúbené browsery Firefox a Konqueror, klientov pre ICQ, IRC a ďalšie IM protokoly, multimédiá a programy pre grafiku. Fórum, download a novinky ohľadom Mandrivy nájdeme na www.mandrivalinux.cz. Zakúpiť je možné aj krabicovú verziu s príručkou.

6.5 Knoppix a live distribúcie

Mnohé distrá ponúkajú popri hlavnej vetve aj live verzie svojich systémov. Takýto Linux netreba inštalovať, stačí ho spustiť priamo z CD, DVD alebo USB disku. Ponúka sa tak možnosť skúšky Linuxu predtým, ako ho nainštalujeme na pevný disk. Live distribúcie sa často používajú aj na záchranu dát a iných systémov. S live Linuxom je funkcionalita systému obmedzená, keďže sa nastavenia natrvalo nikam neukladajú. Po reštarte počítača a opätovnom spustení systému z CD začíname opäť s čistým systémom, bez uložených predošlých nastavení. Práca s live systémami býva tiež pomalšia.

Ubuntu máj zaujímavý systém - inštalačné CD je možné zároveň využiť ako live CD.

Najznámejšou live distribúciou je Knoppix, ktorý obsahuje veľa užitočných nástrojov - často môže poslúžiť ako záchrana nainštalovaných systémov, pre začiatočníkov ako ukážka možností Linuxu. Ponúka výbornú detekciu hardvéru, vďaka množstvu obsiahnutých nástrojov prístupných za behu je veľmi obľúbený. Vychádza z Debianu, používa KDE prostredie. Existuje verzia Gnoppix s GNOME prostredím. Domovská stránka Knoppixu je www.knoppix.net.

6.6 Ďalšie distribúcie

Existujú stovky, možno tisícky ďalších známych či menej známych distribúcií, zameraných na rôzne účely. Z ďalších často spomínaných je to RedHat (z tohto systému vychádza balíčkovací systém RPM - RedHat Package Manager rozšírený aj v iných distribúciách), ktorý ale už nejaký čas nie je zadarmo. Z neho vychádzajú CentOS a Fedora Core, ďalej sú to Slackware, Slax, Gentoo (pre skúsených používateľov) a veľa iných. Pomerne obsiahly zoznam nájdeme na adrese cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_distribuc%C3%AD_Linuxu.

Správnemu výberu svojej obľúbenej distribúcie často predchádza skúšanie a striedanie rôznych distier.

7. Windows aplikácie pod Linuxom, emulátory [Obsah]

7.1 Wine

Pomocou emulátorov v Linuxe existuje možnosť spúšťať niektoré Windows programy, dokonca niektoré najnovšie hry. Najznámejší emulátor je Wine, je dostupný zdarma a má otvorené zdrojové kódy. S jeho pomocou je možné spistiť prevažne jednoduchšie programy. Nespustíme však všetko, problém je najmä s programami ktoré sú s Windows hlboko prepojené. Wine funguje bez nainštalovaného Windows. Wine sa vyvíja od roku 1993, odvtedy prešiel veľkými premenami a zdokonaleniami. Wine poskytol základ aj pre ďalšie emulátory, najznámejšími emulátormi ktoré vychádzajú z Wine sú Crossover Office a Cedega. Tie už však nie sú zadarmo.

7.2 Crossover Office

Crossover Office je zameraný na spúšťanie kancelárskych aplikácií, zoznam podporovaných aplikácií sa stále rozrastá. Medzi dnes podporované patria napríklad Microsoft Office, Dreamweaver, Flash, Photoshop, Windows Media Player, Corel Draw a ďalšie. Zoznam je už poriadne dlhý, dostupný na stránke výrobcu www.codeweavers.com.

7.3 Cedega

Emulátor je zameraný na spúšťanie hier pre Windows, vrátane DirectX hier. Hra sa pomocou Cedegy nainštaluje, v programe je potom možné hry spravovať, spúšťať, mazať. Dnešná podpora zahŕňa aj hry typu World of Warcraft, Civilization 4, Battlefield 2, rôzne verzie Need for Speed, Half Life 2, Counter Strike, Fifa a mnoho ďalších mimo tohto výrezu.

Podľa testov dosahujú niektoré hry spustené pod emulátorom v Linuxe vyšší výkon ako priamo vo Windows!

8. Zaujímavé aplikácie, doplnky, multimédiá [Obsah]

Pre Linux existuje obrovské množstvo softvéru zadarmo, Linux má dobrú podporu multimédií. Základné aplikácie sú súčasťou balíka nainštalovaného správcu okien, KDE aj GNOME prichádzajú so slušnou hŕstkou softvéru.

Ako prehrávač najrôznejších zvukových formátov môžeme použiť XMMS, je to jednoducho ovládateľný a nenáročný program s podporou playlistov, tagov a ďalších dnes štandardných funkcií. Je podobný Winampu známemu z Windows. Robustnejším dojmom pôsobí audio prehrávač AmaroK, ktorý je primárnym prehrávačom KDE. Samozrejme funguje aj pod inými správcami okien. Je nabajelenejší funkciami a robustnejší ako XMMS. Ako prehrávač videí rôznych formátov výborne poslúži MPlayer. Je to rozšírený videoprehrávač s podporou titulkov a širokou paletou podporovaných formátov, vrátane DVD videa.

Treba podotknúť, že väčšina distribúcií po inštalácii neobsahuje kodeky ako MP3, nehovoriac o uzavretých WMA (Windows Media Audio) a WMV (Windows Media Video) formátoch. Je to spôsobené licenčnými zákonmi a reštrikciami v niektorých krajinách, najmä v USA. Knižnice s kodekmi sú však ľahko doinštalovateľné.

KDE od počiatku obsahuje videoprehrávač Kaffeine, u GNOME je primárnym videoprehrávačom Totem. Na napaľovanie a kopírovanie CD a DVD poslúži kvalitný program K3B. Grafikov poteší 3D modelovací program Blender, alebo známy GIMP. Pre Linux je k dispozícii kancelársky balík OpenOffice, náhrada za Microsoft Office.

V Linuxe je samozrejmá podpora formátu PDF a Flash. Komunikačné protokoly ICQ, IRC, MSN a ďalšie ponújakú pod jednou strechou IM messengery Pidgin (predtým Gaim) alebo Kopete. Najpoužívanejšími browsermi v Linuxe sú Firefox, Opera a Konqueror. Pre sieťarov sú dostupné sniffery a sieťové analyzátory ako Wireshark (predtým Ethereal), Etherape alebo nmap. Nezabudlo sa ani na RSS šítačky (Akregator). Slušnú podporu majú aj P2P siete, na využitie čakajú klienti siete Gnutella - Frostwire alebo Limewire. Najznámejším torrent klientom je Ktorrent, nechýba podpora direct connect protokolu (dcpp). Ako firewall s grafickým prostredím môžeme použiť Firestarter alebo Guarddog.

Ako vidno z úzkeho výberu programov, ponuka je naozaj veľmi široká.

9. Bezpečnosť v Linuxe [Obsah]

Na túto tému sa už napísala poriadna kopa materiálu. Pod pojmom bezpečnosť sa rozumie ochrana pred vírusmi, červami, spyware a iným balastom, ale aj ochrana pred prienikom do počítača. Linux vychádza z Unixu ktorý je od základov stavaný ako bezpečný systém. Vírusy sa najčastejšie definujú ako škodlivý kód, ktorý sa dokáže šíriť samostatne a bez odhalenia.

Jeden názor hovorí o malom množstve vírusov pre Linux, iní ich existenciu v tejto definícii úplne popierajú. Linux bol donedávna systém používaný jedine na serveroch a na domácich počítačoch sa vyskytoval veľmi zriedka. Dnes sa však situácia mení. Linux sa šíri medzi väčšie množstvo jednoduchých používateľov ktorým bezpečnosť veľa nevraví. Linux sa tiež čoraz viac zjednodušuje, čo znamená viac príležitostí nájsť medzeru v zabezpečení. Viac počítačov s Linuxom, viac neskúsených používateľov a väčšia jednoduchosť môže byť nepríjemným výhľadom do budúcnosti. Ak sa Linux bude najďalej rozširovať, pozornosť dômyselných tvorcov vírusov sa takmer určite obráti aj týmto smerom. Dnes sa totiž tvorba vírusov pre Linux neoplatí. Či sa tvorcom vírusov podarí pokoriť aj ďalší veľký systém, je vo hviezdach. Nateraz je isté, že Linux je bezpečný systém dlhú dobu to tak aj zostane.

9.1 Firewall

Iná situácia je pri obrane pred prienikom do počítača zvonka. Stále je potrebná brána firewall, či je to Windows alebo Linux. Linux používa systém smerovacích a filtračných tabuliek nazvaných iptables. Ich nastavenie je náročnejším úkonom, dnes existujú na ich pohodlné nastavenie aj prívetivé grafické nadstavby. Za zmienku stojí firewall Firestarter a Guarddog. Nastavenie firewallu v Linuxe je s ich pomocou hračkou.

9.2 Antivírusové programy

Tieto programy slúžia najmä na detekciu vírusov pre Windows, ale uvádzajú schopnosť odhaliť aj škodlivý kód pre Linux. Načo je nám v Linuxe kontrola windowsových vírusov? Odpoveď je jednoduchá - na kontrolu súborov ktoré budú neskôr prenesené využívané vo Windows. Ďalším príkladom sú mailservery kontrolujúce prechádzajúcu poštu. Sám server nebude napadnutý lebo beží na Linuxe, chráni však pracovné stanice využívajúce Windows.

Existuje niekoľko antivírusov pre Linux zadarmo, či už pre konzolu alebo v grafické prostredie. Zástupcami grafických antivírusov zadarmo sú napríklad avast! Antivirus alebo AVG vo verzii Home. Tieto antivírusy nemajú rezidentnú ochranu bežiacu na pozadí, kontrolujúcu každú činnosť, len skener súborov na vyžiadanie. Takáto kontrola v Linuxe nie je potrebná.

10. Viac systémov na jednom PC, záver [Obsah]

Linux sa v dnešnej dobe určite oplatí vyskúšať, ponúka naozaj veľa možností. Na prvotné obhliadnutie bez akéhokoľvek zásahu do dát na disku je dobrou voľbou použitie live distribúcie, ktorá ponúka kvalitné možnosti odskúšania. Svoju live verziu má veľa distribúcií, u Ubuntu je to inštalačné a live CD v jednom.

Ak padne rozhodnutie na inštaláciu Linuxu na disk, z disku je potrebné odkrojiť pár (5-10) GB. Na nich si vytvoríme nový súborový systém vhodný pre Linux, dnes je to najčastejšie ext3 alebo ReiserFS (vo Windows je to FAT32 alebo NTFS). Celý proces je jednoduchý a bezpečný, pri inštalácii stačí dávať pozor :-). Linux si automaticky nainštaluje a nastaví zavádzač (dnes najčastejšie GRUB alebo LILO), slúži na možnosť výberu operačného systému pri štarte. V Linuxe je možné nastavenia zavádzača meniť, určiť poradie systémov, predvolený systém a dokonca aj vzhľad menu môže byť po nastavení krajší...

Linux sa vyplatí použiť aspoň na surfovanie po internete, čím si zabezpečíme mnohonásobne vyššiu bezpečnosť. Zvyknúť si je ľahšie ako sa na prvý pohľad zdá, skúste si Linux!

11. Zdroje [Obsah]

http://sk.wikipedia.org
http://cs.wikipedia.org
http://www.linuxos.sk
http://www.mandrivalinux.cz
http://www.debian.sk
google stats